Napriek tomu je pravdepodobné, že najkrajšie roky s Robertom a jeho úradníkmi nás ešte len čakajú. V najbližších mesiacoch môžeme očakávať vznik rôznych ľúbivých strán, jedným z prvých je strana pracieho prášku, ktorá môže k podobne ľúbivým činom vyprovokovať aj SMER.
Navyše je takmer isté, že SMER si už našiel aj nového parlamentného partnera spomedzi niekedy nepríjemne bzučiaceho pravostredového včelieho roja, s ktorým sa pokúsi po voľbách vykročiť do nových sociálno-kresťansko-demokratických-červeno-čiernych zajtrajškov. Táto skutočnosť môže priniesť niekoľko rozhodnutí, zmien zákonov, ktoré budú čiastočne rešpektovať vôľu opozície, prípadne aj nás - posledných v reťazci dôležitosti - obyčajných ľudí.
Nesmieme zabudnúť ani na mečiarovskú tradíciu - tesne pred voľbami podokončovať diaľnice (za naše peniaze), otvoriť nové futbalové štadiony v Bratislave a Trnave (aj na tie sme sa zložili my všetci, ale v eufórii sa to nikto neodváži povedať nahlas), o pár centov zvýšiť minimálnu mzdu, na výstrahu rotou kukláčov zatknúť skorumpovaného valacha, člena SMER-u z Horného Valikova, ktorý pri dojení úplne ignoroval ovečku Cilku, už tradične sa dôchodcovia môžu na vianočný príspevok a na päťcentové zvýšenie dôchodku a v počiatkoch je vraj aj plán na zníženie daní...
Z toho všetkého vyplýva moja nádej, že prichádza najkrajšie obdobie spolužitia zo SMER-om. Nebude chcieť prísť o svoje impérium a tak pustí trocha peria. Teším sa na to. Zostáva dúfať, že toho peria pustí až príliš a ošklbeme ho až na kožu.